Technika vylievania sa na
Slovensko dostala
pravdepodobne s
kolonizáciou pastierov
prichádajúcich z
juhovýchodnej Európy v
16. storočí. Vyskytuje sa aj
na Ukrajine, v Poľsku,
Rumunsku i Maďarsku. U
nás ju od pastierov
prevzalo domáce
obyvateľstvo, ktoré ju
uplatnilo na širšej škále
predmetov, než na akej sa
pôvodne vyskytovala: z
palíc a nožov prešla aj na
praslice, biče a gajdy.
Pastierské (bačovské) nože
Pastierske nože.
Ich výskyt na Slovensku sa spojuje väčšinou s pastierskou kultúrou, táto zasahovala prakticky všetky hornaté regióny Slovenska.Môžeme povedať, že sa jedná o Slovenský národný nôž. Pôvodné čepele nožov sa robili zo zlámaných nožov, tiež sa používal materiál zo zlámaných kôs. Kovali sa z dobrých a i menej kvalitných materiálov u dedinských kováčov. Novodobé čepielky robím z kvalitných nožiarskych nerezov, uhlíkových ocelí a i damašku, tieto sú spracovávané kovaním čiže tradičným spôsobom. Rúčky nožov sa vyrábali z ovocných drevín – hruškové, slivkové, čerešňové a tiež z orecha. Ale sú známe aj rúčky urobené zo smrekovej halúzky. Sú tiež zdokumentované nože z parožia, či plátkov kravskej rohoviny. Rúčky sú zdobené vylievaným dekorom ktorý má aj spevňujúcu funkciu. Až 400 ročné známe originály sú vylievané olovom,a le dnes sa už používa kvalitná 87 – 95 % zliatina cínu. Výzdoba sa vyrezáva do hlbky 2 – 3 mm do rúčky, a takto vyrezaná krajka sa vyplní tekutým cínom. Jednotlivé varianty sú z roznych regionov.
